„Sociálna práca je profesia založená na hodnotách“. V ostatnom období je toto tvrdenie považované za axióm sociálnej práce v medzinárodnom meradle, ako aj národných kontextoch tejto profesie. Hodnoty a aj samotná etika majú nielen teoretický, ale aj praktický význam pre profesionálov z oblasti sociálnej práce. Kľúčové hodnoty v sociálnej práci reflektujú jej etický základ. Ich vyjadrenie prostredníctvom etických štandardov sprevádza voľby a činnosť sociálnych pracovníkov naprieč širokým spektrom rolí, prostredí, ale tiež klientov. Profesijné hodnoty a etika pomáhajú odlišovať sociálnu prácu od iných profesií a poskytujú tak základňu pre zodpovednosť a etické rozhodovanie.
Výskumný tím zložený zo sociálnych pracovníkov a psychológov viacerých vysokoškolských pracovísk sa pod vedením autora príspevku snažil o teoretické a empirické identifikovanie profesijných hodnôt sociálnej práce v Slovenskej republike. Výskumným nástrojom na meranie profesijných hodnôt bola obsahovo modifikovaná verzia The 40-item version of the Professional Opinion Scale (ďalej POS), ktorú v roku 1988 vytvorila Ann Abbott. Prostredníctvom nami modifikovanej verzie POS sme merali mieru stotožnenia členov profesijnej komunity sociálnej práce s kľúčovými hodnotami profesie prezentovanými v slovenskom národnom etickom kódexe. Konkrétne sa jednalo o hodnotu sociálna spravodlivosť, dôstojnosť človeka a dôležitosť medziľudských vzťahov. Výberový súbor a výskumnú vzorku tvorilo 545 respondentov, členov profesijnej komunity sociálnej práce, z toho 317 sociálnych pracovníkov, 94 asistentov sociálnej práce, 95 študentov odboru sociálna práca a 39 vzdelávateľov v sociálnej práci.
Respondenti nášho výberového súboru dosiahli priemerné skóre 3,78 (v rozsahu od 1 do 5). Oveľa viac sa stotožňovali s položkami vzťahujúcimi sa k dôležitosti medziľudských vzťahov ako k dôstojnosti človeka a sociálnej spravodlivosti. Z výskumných zistení môžeme konštatovať, že členovia profesijnej komunity sa s kľúčovými hodnotami sociálnej práce, prezentovanými v Etickom kódexe sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce na Slovensku, stotožňujú. Diferencie boli však v miere stotožnenia. S hodnotou medziľudských vzťahov sa respondenti pri skóre 4,16 vysoko identifikujú. Skóre pri hodnote dôstojnosť človeka (3,53) a sociálna spravodlivosť (3,64) boli síce nad priemerom, ale pomerne blízko k indiferentnému postoju, zvlášť dôstojnosť človeka. Nakoľko ide o dve kľúčové hodnoty (resp. princípy) celosvetovej komunity sociálnej práce – prezentované v medzinárodnom etickom kódexe ako aj medzinárodnej definícii sociálnej práce, – sú zistenia dôležité pre profesijnú etiku sociálnej práce, ako aj pre ďalšie vzdelávanie v tejto oblasti.
Pri meraní všetkých troch kľúčových hodnôt členov profesijnej komunity slovenskej sociálnej práce štatisticky významné rozdiely boli zistené vzhľadom na región aj bydlisko. Z regionálneho hľadiska stabilne najvyššie a nadpriemerné skóre pri všetkých troch hodnotách mali členovia profesijnej komunity z Bratislavského samosprávneho kraja. To isté platilo aj pre občanov Bratislavy. Vyššiu mieru stotožnenia s kľúčovými hodnotami sociálnej práce vykázali aj respondenti z krajských miest. Stabilne najnižšie a podpriemerné skóre pri všetkých hodnotách mali respondenti z okresných miest a obcí. Z regionálneho hľadiska najnižšiu mieru stotožnenia s kľúčovými hodnotami sociálnej práce mali pri hodnote sociálna spravodlivosť respondenti z Prešovského samosprávneho kraja, pri hodnote ľudská dôstojnosť z Košického samosprávneho kraja a pri hodnote medziľudských vzťahov respondenti z Banskobystrického samosprávneho kraja.
Pri hodnote sociálna spravodlivosť boli zistené aj významné rozdiely vzhľadom na rod a pozíciu v profesijnej komunite. U mužov bola zistená vyššia miera identifikácie s touto hodnotou ako u žien. Vzdelávatelia mali najvyššiu mieru stotožnenia s hodnotou sociálna spravodlivosť, rovnako ako aj s ostatnými hodnotami. Najnižšiu mieru stotožnenia s hodnotou sociálna spravodlivosť, rovnako aj pri ostatných hodnotách, mali asistenti sociálnej práce (pracovníci s bakalárskym vysokoškolským vzdelaním).
Ďalším významným profesijným faktorom ovplyvňujúcim mieru stotožnenia s hodnotami dôstojnosť človeka a sociálna spravodlivosť bolo vzdelanie. Najnižšiu mieru stotožnenia so všetkými hodnotami mali vždy respondenti so stredoškolským vzdelaním. Najvyššiu hodnotu dosiahli pri hodnotách dôstojnosť človeka a sociálna spravodlivosť sociálni pracovníci a vzdelávatelia v sociálnej práci s doktorandským vysokoškolským vzdelaním. Mieru identifikácie s hodnotou ľudská dôstojnosť ovplyvňuje vzdelanie priamo úmerne, teda čím vyššie vzdelanie, tým bola vyššia miera identifikácie s touto hodnotou. Rovnaké pravidlo platilo aj pri sociálnej spravodlivosti len s výnimkou, že respondenti s dosiahnutím bakalárskym vzdelaním mali mierne vyššiu mieru stotožnenia než sociálni pracovníci s magisterským vzdelaním. Veľmi významné rozdiely boli identifikované pri faktore zamestnanie pri všetkých troch hodnotách. Všeobecne možno konštatovať, že sociálni pracovníci mimovládneho sektoru vykazujú vyššie a sociálni pracovníci zamestnaní v samospráve nižšie stotožnenie s kľúčovými hodnotami sociálnej práce na Slovensku. Dĺžka praxe, rezort pôsobenia, etický kódex ani členstvo v komore významne neovplyvňovala stotožnenie s hodnotami sociálnej práce. Mierne vyššie skóre pri všetkých troch hodnotách ukazovali pracovníci s praxou v rozpätí 6 – 10 rokov, pracovníci s vlastným etickým kódexom na pracovisku a členovia komory.
Pri meraní intenzity miery stotožnenia s jednotlivými hodnotami, významný rozdiel bol pri hodnote sociálna spravodlivosť vo vzdelaní, religiozite, pozícii v profesijnej komunite a členstve v komore. Osoby so stredoškolským vzdelaním mali nižšiu mieru stotožnenia s väčším zastúpením. Respondenti s vysokoškolským vzdelaním 3. stupňa mali vyššiu mieru stotožnenia s hodnotou sociálna spravodlivosť. Osoby bez vyznanie vykazovali vyššiu mieru stotožnenia s hodnotou sociálna spravodlivosť než príslušníci veľkých cirkví, kde bola zistená nižšia miera identifikácie s touto hodnotou. Vyššiu mieru stotožnenia s hodnotou sociálna spravodlivosť vyjadrili vzdelávatelia a členovia profesijnej komory. Nižšiu mieru stotožnenia s touto hodnotou mali asistenti sociálnej práce. Obdobné výsledky boli aj pri hodnote dôstojnosť človeka, kde členstvo v komore bol jediný štatisticky významný faktor spomedzi tých, ktoré sme vyhodnocovali. Pri hodnote dôležitosť medziľudských vzťahov významné rozdiely boli zistené len pri faktore vzdelanie. Osoby s vysokoškolským vzdelaním vykazovali vyššiu mieru stotožnenia s touto hodnotu, najviac s vysokoškolským vzdelaním 1. stupňa. U osôb so stredoškolským vzdelaním prevládala nižšia miera stotožnenia s hodnotou medziľudských vzťahov. Zistenia preto považujeme za dôležité pre kvalifikačné a ďalšie vzdelávanie študentov odboru sociálna práce, asistentov sociálnej práce a sociálnych pracovníkov.
Andrej Mátel
mimoriadny profesor
Vysokej školy zdravotníctva a sociálne práce sv. Alžbety v Bratislave
Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.
